So 17-ročným talentom z Východu som sa po prvýkrát stretla počas exhibično-benefičného zápasu na počesť P. Demitru, ktorý sa odohral v Poprade. Ako väčšine Slovákov, aj mne bol pojem ,,sledge hokej“ takmer úplne cudzí. Práve preto ma zaujalo, keď si ľad počas prestávky uchmatla Slovenská sledge hokejová reprezentácia. Do očí mi padol strelec dvoch gólov, Martin Joppa. Tento hráč vynikal najmä svojou technikou, absolútnym prehľadom na ľadovej ploche a čímsi, čo mi v prvom momente nebolo jasné. Po rozhovore sa ukázalo, že to bola neuveriteľná energia.

,,Hráč sa po ľadovej ploche pohybuje pomocou špeciálnych saní (sledge). Pri pohybe mu pomáhajú hokejky zakončené hrotmi. Pravidlá sú v podstate rovnaké, ako pri klasickom hokeji,“ začína Martin opisom svojej srdcovky. Sledge hokej sa prvýkrát objavuje v roku 1960. Jeho rodiskom je rehabilitačné centrum vo Švédsku. Dvaja nadšenci tak dokázali, že aj napriek hendikepu sa môžu venovať tomu, čo milujú – hokeju.

Rovnako ako profesionálni hokejisti, ani Maťo netrávi na ľade 365 dní v roku. ,,Venujem sa aj iným športom ako tenis a atletika. Taktiež jazdím na hand-biku, ktorý beriem ako letnú prípravu. No vo voľnom čase sa snažím čo najviac venovať kamarátom.“ Zvyšný čas mu vypĺňa štúdium na Spojenej škole J. Henischa v Bardejove. A čo ďalej po maturite, ktorá ho čaká budúci rok? ,,Technická univerzita v Bratislave alebo v Česku,“ odpovedá s určitosťou. Česká republika je so sledge hokejovým zázemím v porovnaní so Slovenskou o niekoľko krokov pred. ,,Jediný oficiálny sledge-hokejový klub u nás je Slovenská reprezentácia. V Česku existuje samostatná liga.“ Práve tu je zásadný rozdiel. Preto niet divu, že do Čiech odchádza väčšina Maťových spoluhráčov a ani on nie je výnimkou. Prednedávnom sa totiž stal členom mužstva SHK LAPP ZLÍN.

Každý športovec sa narodil ako obyčajné dieťa, ktoré sa ku športu nejakým spôsobom dostalo. Či už to bolo vďaka televízií alebo rodine. Ako to fungovalo u Joppovcov? ,,Hokej bol mojím snom od 4 rokov. Priviedol ma k nemu otec a už vtedy som bol rozhodnutý, že toto je to, čo chcem robiť. Prvú vec zo zimáku, ktorú si pamätám, je stolička. Musel som ju pred sebou tlačiť, aby som udržal rovnováhu,“ spomína s úsmevom. Stále mi v hlave vŕta otázka, ako sa z hokejistu stal sledge-hokejista? ,, Keď som mal 8 rokov, pri jazde na bicykli ma na chodníku nabral opitý vodič,“ vysvetľuje s konštantne dobrou náladou. V hlave mi zasvieti žiarovka a ja si spomeniem na malého blonďavého východniara, ktorý kvôli opitému vodičovi prišiel o obe nohy. Táto udalosť sa vryla do pamäti nejednému Slovákovi. ,,Nestretol si sa náhodou s Jánom Lašákom?“ pýtam sa nesmelo a odpoveďou mi je široký úsmev. ,,Ján Lašák bol a je mojím vzorom. Či už ako športovec alebo človek. Je to normálny človek ako my a tak sa aj správa. Spoznal som sa s ním tesne po nehode a odvtedy sme dobrí priatelia. Doteraz si píšeme a voláme.“

Z pôvodného brankárskeho postu presedlal Maťo do role útočníka a strieľa mu to veľmi dobre: ,, V Slovenskej reprezentácií hrám asi 4 roky.“ Benjamín tímu to ale nemá vždy ľahké, nie je tak? ,,Kompenzujem to tým, že patrím k najlepším,“ škerí sa, no vzápätí dodáva: ,,Samozrejme si ma spoluhráči trošku doberajú, ale nenazval by som to nevýhodou. Veľa vecí som sa už od starších naučil. Mám spoluhráčov, s ktorými robím aj iné aktivity. Vždy sa nájde niekto, s kým si sadneš viac, alebo menej. No hlavné je, že sme tím.“ Široká verejnosť o tomto type hokeja moc nevie. Vo svete však sledge hokej žiari stále viac a viac. V roku 2006 v talianskom Turíne odštartovalo šialenstvo, ktoré v doterajšej histórií nemalo obdobu. Záujem o hokejové zápasy na paraolympiáde bol taký veľký, že organizátori boli nútení vysielať tieto stretnutia aj na veľkoplošných obrazovkách nainštalovaných na priľahlých námestiach. Slovensko sa medzi krajiny hrajúce sledge-hokej oficiálne zaradilo v sezóne 2011/2012. ,,Momentálne chodíme iba po menších turnajoch v Európe. No do pamäti sa mi najviac vryli majstrovstvá kategórie B v Nagane (2013). Boli to naše prvé MS v histórií a konali sa v Japonsku, ktoré bolo odjakživa mojím snom . Celkovo som si ich vtedy užil. Boli sme skvelá partia, ktorá sa bavila hokejom.“ Chlapci zo Slovenskej reprezentácie sa momentálne pripravujú na nadchádzajúce Majstrovstvá sveta B divízie, kde si zahrajú proti výberom z Južnej Kórei, Veľkej Británie, Poľska, Švédska a Estónska.

Rozhovor sa pomaly chýli ku koncu no ja mám pocit, že mám viac energie, ako na začiatku. Keď to spomeniem, Martina to vôbec neprekvapí: ,,Vraví mi to dosť ľudí. Som rád, že na nich takto pôsobím. Preto sa často stretávam so závisťou. Fakt si život teraz viac užívam a mám iné priority. Práve to veľa ľudí nevie pochopiť,“. Pri odchode ma odprevádza vetou: ,,Hlavu hore, život ide ďalej. Netreba sa uzavrieť do seba. Stále sa dá športovať, zabávať sa a užívať si život!“

A práve tento stále usmiaty chlapec je toho dôkazom.