Blafák Daviesa z tretej minúty predĺženia vojde do histórie britského hokeja. Pre outsidera košickej A-skupiny to bol najkrajší moment šampionátu, ideálna bodka za cennou hokejovou skúsenosťou. "Som taký hrdý na náš tím. Prehrávali sme 0:3, ale stále sme verili. Vrátili sme sa do zápasu, pretože sme mali veľkú vôľu a nechceli sme sklamať našich fanúšikov. Je to pre nás veľká vec, že ostávame medzi najlepšími tímami sveta a budeme s nimi hrať aj o rok," žiaril šťastím obranca Mark Richardson.

Za stavu 0:3 v polovici stretnutia by si na Britov vsadil iba málokto, ale samotní hráči nezložili zbrane. Ešte do druhej prestávky sa dvomi gólmi vrátili do zápasu. Francúzi stratili sebaistotu, prekážkou im bol výborný britský brankár Ben Bowns a keď nováčik elitnej kategórie v 3. tretine vyrovnal na 3:3, bol psychicky na koni. "Prehrali sme s mnohými tímami, ktoré nám dali lekcie zo svetového hokeja. Napokon sme vytvorili skvelý príbeh, ktorý mal pre nás najkrajší koniec," uviedol Richardson, pre ktorého to bolo najväčšie víťazstvo v kariére. "Jednoznačne. Každý hokejista sníva o veľkom víťazstve a toto je presne také. Vieme, že v tejto kategórii je veľa veľkých tímov, ktoré sú lepšie ako my, ale pre nás je tento pocit fantastický."

Z víťazstva Britov mala radosť aj početná skupina ich fanúšikov. Tí v Steel aréne pútali pozornosť nielen nápaditými kostýmami, ale aj neúnavným povzbudzovaním. Ich snaha priniesla výsledok v najvhodnejšom možnom čase. "Aj ste ich počítali?," spýtal sa Richardson a hneď pokračoval: "Lebo ja mám pocit, že ich bolo desaťtisíc. Počuli sme ich, vnímali sme všetky ich pokriky. Boli fantastickí. Povzbudzovali nás vo všetkých zápasoch a za každého stavu. S Dánskom sme prehrávali 0:7 a povzbudzovali nás. Potom sme dostali gól na 0:8 a opäť nás povzbudzovali. A keď sa zápas skončil našou prehrou 0:9, tlieskali nám. To je neuveriteľné. Stále išli s nami. Toto víťazstvo im patrí, zaslúžili si ho."

Briti sa v elitnej kategórii predstavili prvýkrát od roku 1994. Na vtedajších MS v Taliansku však prehrali všetkých päť zápasov a rýchlo sa vrátili o úroveň nižšie. Na MS na Slovensku však budú spomínať veľkolepo. "Keď sme prišli do Košíc, tak sme vedeli, že nás budú čakať náročné zápasy, ktoré môžu ovplyvniť náladu v našom tíme. Ale vedeli sme, čo sme museli urobiť, aby sme sa sem prebojovali a že tu chceme ostať. A myslím si, že našou hrou proti Nemecku a Fínsku sme ukázali, že vieme hrať aj proti takýmto tímom," povedal obranca Ben O'Connor. Hráči si bezprostredne po zápase uvedomili, že ide o historické víťazstvo pre britský hokej. "Keď nás mladí hokejisti v našej krajine vidia hrať proti najlepším tímom sveta, tak ich to určite motivuje. Verím, že aj naša hokejová asociácia spraví viac pre náš hokej a pre jeho budúcnosť. Chceme byť v tejto kategórii čo najdlhšie, preto musíme mať podporu porovnateľnú s ostatnými tímami," dodal O'Connor.

V najdôležitejšom stretnutí turnaja im na tribúnach Steel Arény fandili aj slovenskí diváci a po zápase odštartovali pred štadiónom spolu oslavy. Obrovské emócie bolo cítiť bezprostredne po zápase na ľade i v mixzóne, kde niektorí britskí hráči od šťastia ronili slzy. Iba dlhoročný tréner Peter Russell držal svoje emócie na uzde, no z jeho hlasu bolo cítiť obrovské zadosťučinenie.

Nečudo, bývalý brankár pôsobí pri reprezentácii už 17 rokov. Začínal ako asistent trénera výberu do 18 rokov, neskôr pokračoval ako hlavný tréner 20-tky a posledných päť rokov vedie seniorský výber. Za dva roky ho vytiahol z B-skupiny I-divízie do elitnej kategórie MS a teraz sa v nej dokázal udržať. "Je to fantastické. Nikto si nemyslel, že by sme to mohli dokázať a my sme sa zachránili. Prehrávali sme 0:3, no to nás nezlomilo. Počas timeoutu sme si povedali zopár dôležitých vecí. V rovnakej situácii sme boli aj vlani v Maďarsku, takže sme s tým mali skúsenosti a na tom sme stavali," pripomenul situáciu spred roka. Briti si vtedy v Budapešti zabezpečili postup medzi elitu až v záverečnom zápase, keď zdolali po nájazdoch domáci výber 3:2. Desať minút pred koncom pritom prehrávali 1:2.

Briti tak po obrovskom úspechu odštartovali veľké oslavy. "Možno si večer dáme zopár pohárov koly, uvidíme," zavtipkoval Russel. Kapitán Jonathan Phillips priblížil ich priebeh už podstatne vernejšie. "Dneska sa poriadne opijeme."