IIHF vlani potvrdila, že Čína má ako organizátor hier v roku 2022 isté miesto. To znamená, že spolu s osmičkou podľa rebríčka na konci prebiehajúceho šampionátu v Bratislave a Košiciach, čo sú zhodou okolnosti všetci štvrťfinalisti. Ostatné tímy rozohrajú kvalifikáciu v troch fázach o tri zostávajúce pozície do Pekingu, kde sa opäť má hrať turnaj s 12 účastníkmi v troch 4-členných skupinách. Slovenska sa týka až záverečná fáza kvalifikácie, ale je to jasný ústup z pozícii po štyroch priamych účastiach v hlavnom olympijskom poli (Turín 2006, Vancouver 2010, Soči 2014 a Pjongčang 2018). Navyše z celej kvalifikácie postupujú len víťazi skupín záverečnej fázy, takže proti trom súperom sa nesmie zaváhať.

Právo organizácie majú krajiny figurujúce v rebríčku IIHF na 9.-11. mieste. Deviate Slovensko má pred desiaty Lotyšskom náskok 15 a pred jedenástym Nórskom 35 bodov. Pred Dánskom, ktoré je odsúdené na druhú fázu kvalifikácie ZOH, je to relatívne jasných 115 bodov. Ale na druhej strane opačná hranica medzi Slovákmi (3040 bodov) a priamo postupujúcimi Nemcami tvorí priepastnú medzeru 275 bodov a to je len jej minimálna priebežná hodnota, ak Nemci postúpia zo štvrťfinále, bude to ešte viac. V súčasnom renkingovom polotovare je na čele Kanada s počtom 3585 bodov, ktoré jej načítal koeficientálny systém (75 percent za ZOH2018, 75 percent za MS2018, 50 percent za MS2017, 25 percent za MS2016). K tomu pribudne 100 percentný balík bodov po vyvrcholení šampionátu v Bratislave, ale súčasná pracovná verzia zahŕňa už minimálny počet bodov za prípadné vyradenie vo štvrťfinále.

Rusko má v rovnakej verzii iba o 5 bodov menej, takže pred Kanadu by sa usadilo v prípade, ak na MS skončí pred ňou, napríklad aj vtedy, keby obaja favoriti MS a víťazi základných skupín vypadli hneď v úvode play off. Reálne do hry o čelo nového rebríčka môžu vstúpiť aj tretí Švédi, dokonca sú v najlepšej východiskovej situácii práve pre koeficientálnosť, keďže vyhrali predchádzajúce dva šampionáty. Tre Kronor majú pracovných 3555 bodov, ale rátaných z pozície mužstva, ktoré môže skončiť v Bratislave aj ôsme. Za prvé miesto na MS sa udeľuje 1200, za druhé 1160, postupujúci do semifinále má garanciu minimálne 1100 bodov. Kanada nemôže v Bratislave skončiť horšie ako šiesta, takže v priebežnom renkingu jej už zarátali minimálne 1040 bodov, Rusi (najhoršie piati) 1060, Švédi tam majú tisícku, takže v prípade zisku tretieho titulu v rade idú na čelo rebríčka, tiež aj ako strieborní, ak ich vo finále nezdolá jeden z týchto dvoch rivalov.

Do systému 100-percentného bodovania za domáce MS vstúpilo Slovensko až na predbežnej 11. pozícii s balíkom 2080 bodov, 25 bodov za deviatymi Nórmi, 5 bodov za Lotyšmi, o 75 bodov pred Dánmi, pričom trináste Francúzsko zaostávalo 80 bodov. V Bratislave a Košiciach sa teda rozhodovalo medzi týmito piatimi krajinami o troch organizátoroch kvalifikačných turnajov ZOH 2022. Napríklad postup do štvrťfinále MS 2019 garantovalo k priebežnému počtu ďalších 1000 a viac bodov, minimálne o 40 viac ako deviatemu tímu MS, pričom ďalej sa intervaly rozširujú až po 16. miesto o 20 bodov. Slovensko teda v tejto konfrontácii obstálo veľmi dobre, ak sa berie do úvahy len veľmi teoretická šanca na priamy olympijský postup. Z desiateho miesta v oficiálnom rebríčku a z 11. východiskovej pozície je to deviate miesto a teda v kvalifikácii papierovo najvýhodnejšie.

Po bratislavskom finále vyjde aktuálny rebríček, ktorý bude aj kľúčom na rozdelenie účastníkov MS 2020 do dvoch skupín vo švajčiarskych mestách Zürich a Lausanne. Nevedno, kam to zaveje slovenský hokej a s akými súpermi, lebo organizátori a IIHF z hľadiska diváckych a televíznych preferencií robia často rošády, bolo tomu tak aj teraz. Ak by sa ale kľúč dodržal presne, Slováci by na budúci rok hrali v skupine opäť s Dánmi a Britmi, plus staronovými účastníkmi Bielorusmi.