Charizmatický bývalý center je suverénny líder historických štatistík v góloch (564) i bodoch (1349) v základnej časti NHL spomedzi švédskych hokejistov. Väčšinu z nich nazbieral počas trinástich sezón v drese Toronta Maple Leafs, kde doteraz drží množstvo klubových rekordov vrátane strelených gólov (420) i získaných bodov (987).

Sundin sa narodil 13. februára 1971 v mestskej časti Štokholmu Bromma a vyrastal v neďalekej Sollentune, kde na miestom rybníku robil aj prvé kroky na korčuliach. Od útleho detstva sa venoval športu a strávil ním niekoľko hodín denne. "Keď otec Markusa Näslunda hľadal spojitosti medzi mnou, Petrom Forsbergom, Nicklasom Lidströmom a Markusom, zistil, že sme mali pár vecí spoločných. Jednou z nich bolo, že sme sa spontánne venovali športu asi 30 hodín týždenne. A to je veľmi veľa času na hranie. Už v mladom veku sme navyše súperili so staršími," povedal Sundin vlani pre Sportkanalen.

Neskôr začal hrávať za miestny klub IFK Sollentuna odkiaľ sa presunul do juniorky Djurgardenu. Už vtedy oplýval výbornými korčuliarskymi schopnosťami, prehľadom na ihrisku i streleckými schopnosťami, čo neuniklo ani zámorským skautom a bolo zrejmé, že v drafte v roku 1989 si ho niektorý z klubov NHL vyberie na popredných priečkach. Predstavitelia Quebecu Nordiques ho sledovali už dlhšiu dobu, bol ich primárny cieľ a tak sa 17. júna 1989 zapísal do histórie najlepšej ligy sveta, keď ho ako prvého Európana draftovali z najvyššej pozície. "Myslím si, že je to úžasný moment pre európsky hokej," povedal vtedy 18-ročný mladík Sundin.

Nasledujúcu sezónu strávil ešte vo švédskej najvyššej súťaži Elitserien, v 42 dueloch si pripísal 25 bodov (17+8) a získal titul, no potom sa už presunul do zámoria a na dlhé roky sa stal jednou z najvýraznejších osobností NHL. Svoj debut za Quebec absolvoval 4. októbra 1990 proti Hartfordu a okorenil ho gólom. V prvej sezóne v profilige ich nakoniec strelil 23 a v 80 zápasoch pridal aj 36 asistencií. V nasledujúcom ročníku nazbieral 76 a v tom ďalšom dokonca 114 bodov za 47 gólov a 67 asistencií, čo sú jeho sezónne maximá. V Quebecu strávil ešte ročník 1993/94, no to sa už vo veľkom špekulovalo o jeho výmene.

Eminentný záujem o produktívneho centra malo Toronto a jeho generálny manažér Cliff Fletcher bol ochotný ponúknuť na oplátku skutočne veľa. Za Sundina spolu s Garthom Butcherom, Toddom Warrinerom a výberom v 1. kole draftu 1994 poslal do tímu Nordiques svojho vtedajšieho kapitána Wendela Clarka, obrancu Sylvaina Lefebvreho, talentovaného Landona Wilsona a taktiež výber v 1. kole. Sundin sa tak po príchode do Toronta musel vyrovnať aj s nevôľou fanúšikov po odchode populárneho kapitána Clarkea. Jeho štart v novom klube navyše zmaril lockdown, počas ktorého sa nakrátko vrátil do Djurgardenu.

Sundinovi však netrvalo dlho presvedčiť fanúšikov Maple Leafs o svojich kvalitách a prínose pre tím a na ďalších 13 sezón sa stal jeho lídrom. Už v tej skrátenej prvej nazbieral 47 bodov (23+24) v rovnakom počte zápasov ZČ a ďalších deväť pridal v siedmich dueloch play off. Jeho konzistentná produktivita pokračovala aj v ďalších rokoch. Z trinástich sezón, ktoré strávil v Toronte, bol až v dvanástich najproduktívnejší hráč klubu. Toto prvenstvo mu zobral jedine v ročníku 2002/03 Rus Alexander Mogiľnyj, keď o sedem bodov vylepšil jeho 72 bodov. To už pôsobil Sundin niekoľko rokov ako kapitán tímu. Tejto pocty sa mu dostalo po odchode Douga Gilmoura do New Jersey Devils v sezóne 1996/97, keď sa stal v poradí 16. kapitánom Toronta a prvým z Európy. Céčko na drese nosil dlhých desať rokov a klub priviedol dvakrát do konferenčného finále (1998/99, 2001/02). Zároveň stále drží množstvo historických rekordov "javorových listov". Za rekordný sa dá považovať aj jeho 500. gól v kariére, ktorý dosiahol 14. októbra 2006. Sundin ním totiž zároveň skompletizoval hetrik i víťazstvo 5:4 v predĺžení nad Calgary Flames a to všetko v oslabení.

Záverečnú sezónu strávil v drese Vancouveru Canucks, za ktorý odohral 41 duelov v základnej časti a získal 28 bodov (9+19). Vo ôsmich stretnutiach play off pridal tri góly a päť asistencií, no ani tu sa mu nepodarilo dosiahnuť na Stanleyho pohár. Pamätný bol jeho návrat na ľad Toronta 21. februára 2009, keď mu počas prvej prestávky pustili na kocke videospomienku, po ktorej nasledovalo "standing ovation". Zápas nakoniec dospel do predĺženia i samostatných nájazdov a Sundin premenil ten rozhodujúci.

Dokopy odohral v základnej časti 1346 zápasov a nazbieral 1349 bodov (564+785). Počas 18 sezón odohral v play off len 91 duelov s bilanciou 82 bodov (38+44). Deväťnásobný účastník Zápasu hviezd je len jeden z troch hráčov histórie NHL, ktorému sa podarilo streliť minimálne 20 gólov v prvých 17 sezónach v profilige. Okrem neho to dokázali už len Jaromír Jágr a Marcel Dionne. Je jediný Švéd, ktorý v základnej časti strelil aspoň 500 gólov. V historickej tabuľke kanonierov ligy figuruje na 23. mieste spolu s Joeom Nieuwendykom (564 gólov) a v produktivite mu patrí 28. miesto (1349 b). Spolu s Alexandrom Ovečkinom, Simonom Gagnem, Davidom Legwandom a Williamom Nylanderom drží rekord za najrýchlejší gól v predĺžení (6 s). V roku 2008 mu udelili cenu Marka Messiera za vodcovské schopnosti.

Rovnako ako v NHL zbieral úspechy aj v národnom drese. Na majstrovstvách sveta získal dokopy sedem medailí (3-2-2) z toho tri zlaté a prvú už v roku 1991, keď sa stal vo veku 20 rokov najproduktívnejším hráčom turnaja. Titul si vybojoval aj v nasledujúcej sezóne a v roku 1998. Najväčší úspech s tromi korunkami na drese zaznamenal na zimných olympijských hrách v Turíne v roku 2006, keď ako kapitán priviedol svoju krajinu k zlatu a vo finále s Fínskom (3:2) prihral na víťazný gól Nicklasa Lidströma. "Pre švédsky hokej nemôžete urobiť viac ako to, čo urobil on. Dlhé roky bol kľúčom ku všetkým našim úspechom. Považuje sa za jedného z najlepších švédskych hokejistov všetkých čias," povedal pre nhl.com jeho krajan Niklas Kronwall.

Sundin ukončil svoju bohatú kariéru 30. septembra 2009 vo veku 38 rokov. O tri roky neskôr ho uviedli do hokejovej Siene slávy v Toronte a o ďalší rok aj do Siene slávy IIHF. Toronto vyvesilo jeho dres s číslom 13 pod strechu Scotiabank Arény v októbri 2016 a pred halou má svoju sochu v pamätníku legiend Maple Leafs. V roku 2017 ho zaradili medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL. "Je trochu smutné, že musím oznámiť koniec kariéry profesionálneho hokejistu. Rád by som hral do 65 rokov, no ako hokejista musíte ísť do dôchodku trochu skôr. Bolo by pekné mať prsteň pre víťaza Stanleyho pohára, ale odkedy som ako 19-ročný pristál v Quebecu, zažil a vyhral som toho toľko, že som si to ani nedokázal predstaviť," uviedol pri oznámení konca kariéry.