Joe Sakic, vlastným menom Joseph Steven Sakic je bývalý kanadský hokejista, narodený 7. júla 1969 v meste Burnaby v Britskej Kolumbii v Kanade. Jeho rodičia boli chorvátsky prisťahovalci. Do svojich šiestich rokov vôbec nehovoril po anglicky.

Začiatok kariéry

Vášeň pre hokej sa u neho po prvýkrát prejavila vo veku 4 rokov, kedy navštívil zápas NHL medzi tímami Vancouver Canucks a už neexistujúcou Atlantou Flames. Vtedy sa ako malý chlapec rozhodol, že sa stane hokejistom.

Kariéru odštartoval v sezóne 1985/1986 na škole za tím Burnaby Selects, kde ho označovali za nového Gretzkyho, keďže v 80 zápasoch zaznamenal 156 bodov (83+73) a na konci sezóny ho zavolali do Lethbridge Broncos, ktorý pôsobil vo WHL. Broncos sa v nasledujúcej sezóne presťahovali do Swift Current, kde za 2 roky jeho štatistiky rástli a rástli, za 136 zápasov nastrieľal 138 gólov a pridal 155 asistencií. Po prvom ročníku ho draftoval tím Quebec Nordiques, z celkovo 15. miesta, no Joe nebol na NHL ešte pripravený a rozhodol sa ešte jednu sezónu ostať vo WHL. V jeho druhej sezóne chýbalo len málo a extrémne nádejná kariéra sa mohla tragicky ukončiť. 30. decembra 1986 došlo k vážnej dopravnej nehode tímového autobusu, Sakicovi sa pri nehode nič vážne nestalo, no jeho štyria spoluhráči nemali toľko šťastia a nehodu neprežili. Táto udalosť podľa slov samotného hráča navždy zmenila jeho prístup k životu.

Kroky profesionála

6. októbra 1988 zaznamenal svoj ligový debut v zámorskej NHL proti Hartford Whalers, pričom zaznamenal aj svoj premiérový bod za asistenciu. Prvý gól strelil o dva dni neskôr do siete tímu New Jersey Devils. Ako jeden z favoritov na cenu Calder Trophy pre najlepšieho nováčika bol na dobrej ceste k víťazstvu, no nezískal ju, pretože ho pribrzdilo zranenie členka a vynechal 10 zápasov. V druhej sezóne v NHL prekonal hranicu 100 bodov, získal 102, a v tretej už bol kapitánom pre domáce zápasy. Quebecu sa nedarilo, tri sezóny po sebe boli posledný a play-off bolo v nedohľadne, práve Joe Sakic bol často kritizovaný, že nepreukazuje svoje líderstvo. Prišla ale zmena a veľký zlom pre Sakica, ktorý sa stal trvalým kapitánom a v sezóne 1992/1993 doviedol svoj tím po šiestich rokoch do play-off.

Pred začiatkom sezóny 95/96 sa Quebec Nordiques presťahovali do Denveru a zmenili názov na súčasné Colorado Avalanche. Joe sa ako správny kapitán sťahoval s tímom tiež a pokračoval v Colorade. Ich prvá sezóna v Colorade bola priam elektrizujúca, vyhrali svoju divíziu. Pričom si Joe Sakic vytvoril svoje osobné maximum 120 bodov (51+69) v 82 zápasoch. V Play-off sa dostali až na vrchol a získali prvý Stanley Cup, kde vo finále suverénne porazili Floridu 4:0 na zápasy. Joe ako správny kapitán a líder získal v tomto play-off neuveriteľných 34 bodov v 22 zápasoch za čo získal Conn Smythe Trophy, ktorá sa udeľuje najužitočnejšiemu hráčovi play-off. V nasledujúcich rokoch, aj cez niekoľko zranení Sakic pravidelne skóroval, udržiaval sa minimálne na hranici jedného bodu na zápas.

Počas leta 1997 takmer zmenil dres, na tri roky si ho upísal za lukratívnu sumu 21 miliónov tím NY Rangers, lenže Colorado malo týždeň na to aby túto ponuku dorovnali, čo sa im aj podarilo, aj keď sa Avalanche finančne trápilo. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie, pretože pokračoval vo výborných výkonoch a v sezóne 2000/01 opäť zdvihol nad hlavu prestížny Stanley Cup. Po tom ako prevzal Stanley Cup podal ho do rúk Rayovi Bourqueovi, ten naň čakal 22 rokov a práve Bourque bol tým hráčom, ktorý ho zodvihol ako prvý nad hlavu. Tento moment sa zapísal do dejín NHL. To čo predviedol Joe Sakic je niečo neskutočné. Okrem najcennejšej trofeje získal Sakic v tejto sezóne aj niekoľko individuálnych ocenení: Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča pre svoj tím, Lady Byng Memorial Trophy, Lester B. Pearson Award a Plus-Minus Award. Aby toho nebolo málo, bol aj členom NHL First All-Star Team.

Colorado na čele so Sakicom sa pravidelne dostávalo do play-off. V sezóne 06/07 sa po desiatich rokoch stalo to, že Colorado chýbalo vo vyraďovacích bojoch. Sakic sa v lete 2008 rozhodol podpísať ešte zmluvu na jeden rok. Mal ale smolu a odohral len 15 zápasov. Na vine bolo nezvyčajné zranenie, zlomil si totiž 3 prsty, keď odpratával sneh pomocou snežnej frézy.

Ocenenia pre legendu

V NHL odohral 1378 zápasov v ktorých si pripísal na svoje konto spolu 1641 bodov. Trinásťkrát si zahral All Star Game. 1. októbra 2009 vyvesilo Colorado v Pepsi Center jeho dres s číslom 19 a kapitánskym „céčkom“ pod strechu. Do siene slávy NHL bol uvedený 26. júna 2012. "Je veľkým privilégiom stať sa súčasťou tejto prestížnej skupiny, byť medzi všetkými ikonami, ktoré urobili z hokeja to, čím je dnes," vyhlásil Sakic na pódiu. Poďakoval niekoľkým hráčom, menovite aj Petrovi Šťastnému, ktorý mu pomohol v začiatkoch v Quebecu. Je aj členom Triple Gold Club, pretože sa mu podarilo vyhrať Stanley Cup, Olympijské hry a aj Majstrovstvá sveta.

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po skončení hokejovej kariéry sa Joe Sakic rozhodol, venovať sa svojej rodine. Spolu s manželkou Debbie má tri deti – dvoch synov a jednu dcéru. V súčasnosti pracuje Sakic v službách Colorada ako výkonný poradca.

Super Joe dokázal vo svojej kariére a svojom živote predviesť, že aj napriek počiatočným neúspechom sa dá dosiahnuť niečo veľké. Jeho charakter, dobré srdce a vodcovské schopnosti by mali byť veľkým vzorom pre mnoho ľudí.