Stan Mikita, vlastným menom Stanislav Gvoth je bývalý kanadský hokejista slovenského pôvodu, narodený 20. mája 1940 na Liptove v obci Sokolče na Slovensku. Dnes je dedina zaplavená Liptovskou Marou.

Začiatky malého chlapca

Prvých osem rokov svojho života strávil na Liptove. V roku 1948 ho vzali jeho strýko Joe Mikita a teta Anna so sebou do kanadského St. Catharines, jeho rodičia na Slovensku boli veľmi chudobní a tak poslali svojho syna do lepšie zabezpečenej rodiny. Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Cathaines, neďaleko Toronta. Jeho meno zmenili zo Stanislav na Stanley a taktiež prijal priezvisko svojho strýka Mikita. S hokejom začínal práve u strýka ako deväť ročný, ktorý mu kúpil obnosené korčule veľkosti 8 a pol, pritom Stan mal chodidlá veľkosti päť. Vydržali mu 3 roky, zo začiatku nevedel ani po anglicky a nevedel sa ani korčuľovať. Rýchlo sa to ale naučil, zamiloval sa do tohto športu a medzi svojimi rovesníkmi nemal konkurenciu. Tím Chicago Blackhawks spolupracoval s mládežníckym tímom St. Catharines Teepees, za ktorých hrával aj mladý 15-ročný Stan Mikita. V tomto tíme dostal prezývku Stosh, za tri roky pôsobenia v Teepees sa stal najväčšou hviezdou, celkovo za nich odohral 149 zápasov, v ktorých nazbieral 222 bodov.

Kroky profesionála

Na konci poslednej sezóny u Teepees (1958/59) debutoval v NHL, odohral tri zápasy za Chicago Blackhawks s jednou asistenciou. Po troch plných rokoch u Teepees sa natrvalo presadil v tíme NHL. V jeho prvej plnej sezóne hrával spolu s ďalšou legendou Bobbym Hullom a zaznamenal 26 bodov (8+18) a pripísal si aj 119 trestných minút (t.m.). V druhej sezóne už nazbieral 53 bodov a v play-off pomohol šiestimi gólmi a piatimi asistenciami získať pre „jastrabov“ Stanley Cup. Mikita pomohol tímu zmeniť štýl hry, ktorý predtým nebol oslnivý a tak prilákal naspäť davy fanúšikov. V ďalšej sezóne sa Stoshovi opäť darilo, už patril medzi komplexných hráčov a spolu so spoluhráčmi Wharramom a McDonaldom vytvorili útok prezývaný „Scooter Line“. Nazbieral 77 bodov v 70 zápasoch základnej časti a stále zbieral veľa trestných minút. Zase sa dostali do finále, no tentokrát neboli úspešní, porazilo ich Toronto Maple Leafs.

V nasledujúcich sezónach vyhral dvakrát Art Ross Trophy pre víťaza kanadského bodovania. V sezóne 63/64 získal 89 bodov (146 t.m.) a o rok neskôr 87 bodov (154 t.m.). Jeho zmena v štýle hry znamenala zníženie trestných minút. K tomuto mu dopomohla jeho malá dcéra, ktorá sa ho pýtala, prečo ho kamera ukazuje tak často ako sedáva na „lavici hanby“, Stan si tieto slová od dcéry vzal k srdcu a v sezóne 1966/67 nazbieral len 12 trestných minút a taktiež vytvoril v tej dobe rekord v histórii ligy, nazbieral 97 bodov za 35 gólov a 62 asistencií. Získal opäť Art Ross Trophy, ale tiež Hart Memorial Trophy pre najužitočnejšieho hráča základnej časti a aj Lady Byng Memorial Trophy pre najslušnejšieho hráča na ľade. Ziskom týchto ocenení sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý vyhral všetky tri ocenenia v jednom roku. Nasledujúcu sezónu znovu získal trofej pre najslušnejšieho hráča čo dokazovalo, že vedel hrať nielen efektívne, ale aj čisto.

Koniec 60. rokov priniesol rozpad „Scooter Line“, Ken Wharram utrpel infarkt a Mikita si poranil chrbát, čo malo vplyv na jeho ďalší priebeh kariéry. Napriek tomu dvakrát viedol Hawks do finálových bojov o Stanley Cup v sezónach 70/71 a 72/73, v oboch prípadoch prehrali s Canadiens. Jeho posledná sezóna bola v roku 79/80, kedy odohral iba 17 zápasov. Po tejto sezóne ukončil kariéru.

Jeden z najviac vzrušujúcich momentov v kariére Stana Mikitu bola návšteva Československa v roku 1972, kedy sa tu konal turnaj Summit72. Ako reprezentant Kanady (Československo nikdy nereprezentoval) prišiel do Prahy, kde si od publika vyslúžil búrlivé ovácie a po prvýkrát v živote si zahral hokej pred očami svojich rodičov.

Ocenenia pre legendu

V NHL odohral 22 sezón za jediný klub - Chicago Blackhawks. V 1394 zápasoch dosiahol 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií, stále je najproduktívnejším hráčom v histórii klubu. Štyrikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom sezóny (Hart Memorial Trophy - 1967, 1968), dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968) a raz sa stal najužitočnejším hráčom NHL podľa hráčskej asociácie NHLPA (Lester B. Pearson Trophy - 1976). Deväťkrát hral vo výbere All stars NHL (1962 - 64, 1966 - 68). Taktiež je držiteľ Patrickovej trofeje za mimoriadny prínos hokeju v USA.

V roku 1983 bol zaradený do hokejovej Siene slávy NHL. Na Slovensku sa v roku 2002 taktiež zaradil do Siene slávy slovenského hokeja a v roku 2008 bol vyhlásený ako vyslanec rodiny Blackhawks. V roku 2011 slávnostne odhalili súsošie dvoch významných členov histórie „Jastrabov“, Bobbyho Hulla a Stana Mikitu. Ich sochy sú vystavené pred športovou halou United Center.

Obdobie po ukončení hráčskej kariéry a jeho rodina

Po ukončení hráčskej kariéry otvoril hokejovú školu pre sluchovo postihnutých. Taktiež pracuje vo svojom bývalom klube Chicago Blackhawks v oblasti marketingu. So svojou manželkou Jill má štyri deti.

Vynálezca zahnutej čepele

Dávnejšie mali všetky hokejky rovnú čepeľ, avšak málokto vie ako vznikla tá ohnutá. Raz sa na tréningu Stan Mikita nahneval, strčil hokejku do diery medzi dvierka od striedačky a chcel ju zlomiť. Čepeľ ale nepraskla, iba sa ohla a jeho spoluhráč Bobby Hull sa ho opýtal, či by s tým aj vedel vystreliť. Išlo to, ba dokonca to bolo oveľa lepšie, puk mal pri strele lepšiu rotáciu. Od tej doby si niektorí hráči začali zahýbať čepele.