Bol skvelý korčuliar i strelec, mal cit pre kombinačnú hru a získal si rešpekt a obdiv fanúšikov i súperov aj pre svoje džentlmenstvo. V NHL si obliekal dresy štyroch klubov, no jeho kariéra bola spätá najmä s Anaheimom, kde odohral deväť sezón a s Fínom Teemum Selännem tam vytvoril jeden z najobávanejších tandemov súťaže. S Mighty Ducks sa dostal v roku 2003 až do finále Stanley Cupu, jeho tím v ňom podľahol New Jersey 3:4 na zápasy. S reprezentáciou Kanady sa tešil z titulu svetového šampióna medzi juniormi (1993) i mužmi (1994), najmä však z olympijského zlata v roku 2002 v Salt Lake City. Je člen Hokejovej siene slávy v Toronte. Jeho kariéru poznačili početné otrasy mozgu, po v poradí šiestom musel v roku 2011 s hokejom definitívne skončiť vo veku 36 rokov.

Prečítajte si aj

Syn nenapodobní otca. Katastrofálne účinkovanie si vyžiadalo svoju daň

Paul Kariya, celým menom Paul Tetsuhiko Kariya, sa narodil 16. októbra 1974 v kanadskom Vancouveri, po otcovi má japonské korene. Mal troch súrodencov a všetci aktívne športovali. Paul sa od malička zaujímal o hokej a vyznačoval sa veľkým talentom. Už počas pôsobenia na univerzite v Maine hokejovo vyčnieval a v roku 1993 získal prestížne ocenenie Hobey Baker Award pre najlepšieho hráča univerzitnej ligy. V tom istom roku sa stal draftovou štvorkou, keď si ho novovzniknutý klub z Anaheimu vybral v klasickom drafte ako vôbec prvého hráča svojej histórie. V kalifornskom klube zanechal nezmazateľnú stopu a ako kapitán tímu (1996-2003) ho priviedol medzi ligovú špičku. Jeho dres s číslom 9 klub na jeho počesť vyradil v roku 2018.

Prečítajte si aj

Zdecimovaný Mikuláš zalistoval v zozname voľných hráčov. Liptákov má oživiť opora Slovana

Patril medzi najšikovnejších a najdynamickejších hráčov svojej generácie. Nezameniteľným herným štýlom, hokejovou inteligenciou a športovým prístupom inšpiroval mnohých mladých hráčov. V základnej časti NHL odohral 989 zápasov s rovnakým počtom bodov (402 gólov a 587 asistencií). V play off pridal 46 stretnutí, v nich nazbieral 39 bodov (16+23). Je sedemnásobný účastník All Star zápasov, v rokoch 1996 a 1997 získal Lady Byng Memorial Trophy pre najväčšieho ligového džentlmena. V sezóne 1995/1996 sa mu podarilo prekonať magickú 50-gólovú hranicu, keď získal spolu 108 bodov (50+58). V Anaheime hral v rokoch 1994 až 2003, potom pôsobil aj v Colorade (2003-2004), Nashville (2005-2007) a St. Louis (2007-2010). V drese Bluesmanov utrpel v decembri 2009 svoj šiesty otras mozgu po údere lakťom zozadu do Patricka Kaletu z Buffala. To prakticky viedlo ku koncu jeho kariéry. Vzhľadom na následky otrasu v auguste nasledujúceho roka oznámil, že sezónu 2010/2011 na odporúčanie lekárov vynechá a chce sa zotaviť, no napokon sa na ľad už nevrátil. Koncom júna 2011 preto oficiálne oznámil rozlúčku s hokejom.

Prečítajte si aj

VIDEO NHL: Sňatý klobúk a výborná muška. Juraj Slafkovský bol nad sily brankára

Medzi jeho najpamätnejšie zápasy sa zapísalo šieste finále play off NHL proti New Jersey v roku 2003, v ktorom sa naplno ukázala jeho nezlomná odolnosť. Anaheim prehrával v sérii 2:3 a potreboval doma vyhrať, aby zostal v hre o cennú trofej. V druhej tretine za stavu 3:1 pre domácich dostal Kariya tvrdý zásah od obrancu súpera Scotta Stevensa, známeho svojou fyzickou hrou. Na ľade zostal bez pohybu ležať niekoľko minút a po ošetrení zamieril s pomocou spoluhráčov do šatne. Hoci to vyzeralo na vážne zranenie, už o necelých päť minút sa vrátil na striedačku a ešte na konci tej istej tretiny zvýšil gólom náskok svojho tímu na 4:1. Anaheim vyhral 5:2 a vyrovnal sériu na 3:3, rozhodujúci siedmy duel na ľade Devils však jeho tím prehral 0:3. Bol to posledný zápas Kariyu v drese Ducks. Klub vtedy opustil ako historicky líder v počte odohraných zápasov (606), gólov (300), asistencií (369) i bodov (669).

Prečítajte si aj

FOTO Roky sľubov, prieťahov a čakania sú preč: Prešovský divák si príde na svoje

Kariya sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Na juniorských MS v roku 1993 vo Švédsku sa dostal do All Star tímu a podieľal sa na zisku zlata pre kanadskú reprezentáciu. Už o rok neskôr štartoval na svetovom šampionáte mužov v Taliansku a zažiaril 12 bodmi. Kanada vybojovala titul a Kariyu vyhlásili za najlepšieho útočníka MS. V roku 2002 skóroval vo finále olympijského turnaja v Salt Lake City proti domácim Američanom a prispel tak k triumfu Kanady 5:2. Už predtým mal v zbierke aj striebro zo ZOH 1994 v Lillehammeri. Na ZOH 1998 v Nagane neštartoval, pretože pred turnajom utrpel otras mozgu.

Prečítajte si aj

Vypadol zo zostavy a viac si za Slovan neťukne. Bratislavu opustil po necelom roku